Mramor a tvár
Dostal si život ako dláto
a srdce miesto kladiva.
Ostatok bol len tvrdý mramor…
A každý dych je jeden úder
na biely balvan, ktorý iskrí.
Na jeho temä namáhaš sa
a je to výstup veľmi príkry.
Poznania zhŕňaš malé špetky,
zápletky drobné veľkej drámy,
denne sa s nimi spolurodíš
a buduješ z nich svoje chrámy.
Niekedy trafíš na studienku
a ochutnáš z nej prudkú radosť
v srdci ti pritom čosi šepká,
že nájdeš azda večnú mladosť…
Kreš ale ďalej, neúnavne
a nehľaď dolu, ale dohora.
Hoc roky vädnú ako lístie javora
tvár tvoja vynára sa z mramora.
Mikuláš Šprinc (1914-1985)
To je básnické vyjadrenie životného postoja málo známenho slovenského emigrantského básnika Mikuláša Šprinca (1914-1985). Táto báseň v uplynulých dvanástich rokoch ovplyvnila aj môj postoj k životu. Ona spôsobila, že som začal vydávať časopis Slovo z Britskej Kolumbie, že som začal vyvíjať webové stránky www.sk-bc.ca a www.slovozbritskejkolumbie.ca. Ona spôsobuje, že navštevujem v jarnom semestri 2019 dva kurzy v SFU (Simon Fraser University), História európy v 20.storočí a Ako budovať profesionálny profil na webe.
Čo na mňa najviac zapôsobilo v básni Mramor a tvár? Je to verš „Poznania zhŕňaš malé špetky, zápletky drobné veľkej drámy, …a buduješ z nich svoje chrámy“.
Na základe akých špetiek poznania si dnes budujeme svoje chrámy? Kto a čo sa snaží ovplyvniť naše poznanie reality? Odpovedzte si sami. Mne to stále vychádza tak, že ak si nedám pozor a nesnažím sa sám dopracovať sa k pravde, tak sú to médiá, ktoré mi „pravdu“ podstrčia.
Pred 100 rokmi sa správy šírili omnoho pomalšie než sa šíria dnes. Bolo to v čase, keď masové médiá neboli takou aktívnou hnacou silou našich životov. Človek získaval denné novinky zo svojej komunity žijúcej v rodnej dedinke alebo mestečku. Zlých správ bolo poriedko a obyčajne sa týkali prírodných nešťasti. Sem-tam požiar, povodeň, krupobitie. Občas sa niekto sa utopil, z nešťastnej lásky sa dal zverbovať k vojsku alebo odišiel naskusy do Ameriky. Človek trávil väčšinu denného času prácou alebo v rodine. Správy sa širili spravidla ústnym podaním.
Obraz súčasného života je úplne odlišný. Vytvorili sme spoločnosť, ktorá trénuje špecialistov – reportérov, žurnalistov, spravodajcov. Posielame ich po celej zemeguli s fotoaparátmi, nahrávačmi, video-kamerami, aby zbierali a zaplavovali nás deprimujúcimi informáciami, vzbudzujúcimi strach, hrôzu, nenávisť.
Alebo nám média ponúkaju falošné vzrušenie vo forme pornografie a hazardných hier. Alebo nás nútia byť účastníkmi politických a personálnych potyčiek, hlavne takých, kde sa udiera pod pás.
Sarkastickými zosmiešňujúcimi dialógmi sú preplnené mnohé zábavné televízne seriály. Česť a uznanie patrí všetkým tým informačným kanálom, ktoré tak nerobia.
Náš blog a elektronický kiosk Slovenská Diaspóra sa chce vyhnúť takýmto typom správ. Chceme sa sústrediť
- na pozitívne, nie na negatívne stránky emigrantského života
- na inšpiračné, nie na depresívne stránky života
- na kooperáciu, nie na konfrontáciu
- na dobrú skúsenosť, nie na rozporuplné názory
- na to čo nás spája, nie na to čo nás rozdeľuje
Chceme hlavne, hoci nie výlučne slúžiť kultúrnym, spoločenským, duchovným a národným potrebám Slovákov žijúcim v Slovenskej Diaspóre.
Teším sa na spoluprácu s vami, s návštevníkmi blogu Slovenská Diaspóra. Veď máme toľko spoločného …
Jožo Starosta
Rubrics:
(Inšpirujúce príbehy) (Spoločenské príhovory) (spritualno-spoločenské príhovory)
Author:
(Šprinc Mikuláš) (Starosta Jozef)
Year:
People:
Community, organization or company:
Source document:
(Slovo z Britskej Kolumbie, č.1, december 2007)
