Mramor a tvár

Dostal si život ako dláto 
a srdce miesto kladiva. 
Ostatok bol len tvrdý mramor… 

A každý dych je jeden úder 
na biely balvan, ktorý iskrí. 
Na jeho temä namáhaš sa 
a je to výstup veľmi príkry. 

Poznania zhŕňaš malé špetky, 
zápletky drobné veľkej drámy, 
denne sa s nimi spolurodíš 
a buduješ z nich svoje chrámy. 

Niekedy trafíš na studienku 
a ochutnáš z nej prudkú radosť 
v srdci ti pritom čosi šepká, 
že nájdeš azda večnú mladosť… 

Kreš ale ďalej, neúnavne 
a nehľaď dolu, ale dohora. 
Hoc roky vädnú ako lístie javora 
tvár tvoja vynára sa z mramora. 

Mikuláš Šprinc (1914-1985)

To je básnické vyjadrenie životného postoja málo známenho slovenského emigrantského básnika Mikuláša Šprinca (1914-1985). Táto báseň v uplynulých dvanástich rokoch ovplyvnila aj môj postoj k životu. Ona spôsobila, že som začal vydávať časopis Slovo z Britskej Kolumbie, že som začal vyvíjať webové stránky www.sk-bc.cawww.slovozbritskejkolumbie.ca. Ona spôsobuje, že navštevujem v jarnom semestri 2019 dva kurzy v SFU (Simon Fraser University), História európy v 20.storočí a Ako budovať profesionálny profil na webe.

Čo na mňa najviac zapôsobilo v básni Mramor a tvár? Je to verš „Poznania zhŕňaš malé špetky, zápletky drobné veľkej drámy, …a buduješ z nich svoje chrámy“.

Na základe akých špetiek poznania si dnes budujeme svoje chrámy? Kto a čo sa snaží ovplyvniť naše poznanie reality? Odpovedzte si sami. Mne to stále vychádza tak, že ak si nedám pozor a nesnažím sa sám dopracovať  sa k pravde, tak sú to médiá, ktoré mi „pravdu“ podstrčia.

Pred 100 rokmi sa správy šírili omnoho pomalšie než sa šíria dnes. Bolo to v čase, keď masové médiá neboli takou aktívnou hnacou silou našich životov. Človek získaval denné novinky zo svojej komunity žijúcej v rodnej dedinke alebo mestečku. Zlých správ bolo poriedko a obyčajne sa týkali prírodných nešťasti. Sem-tam požiar, povodeň, krupobitie. Občas sa niekto sa utopil, z nešťastnej lásky sa dal zverbovať k vojsku alebo odišiel naskusy do Ameriky. Človek trávil väčšinu denného času prácou alebo v rodine. Správy sa širili spravidla ústnym podaním.

Obraz súčasného života je úplne odlišný. Vytvorili sme spoločnosť, ktorá trénuje špecialistov – reportérov, žurnalistov, spravodajcov. Posielame ich po celej zemeguli s fotoaparátmi, nahrávačmi, video-kamerami, aby zbierali a zaplavovali nás deprimujúcimi informáciami, vzbudzujúcimi strach, hrôzu, nenávisť.

Alebo nám média ponúkaju falošné vzrušenie vo forme pornografie a hazardných hier. Alebo nás nútia byť účastníkmi politických a personálnych potyčiek, hlavne takých, kde sa udiera pod pás.

Sarkastickými zosmiešňujúcimi dialógmi sú preplnené mnohé zábavné televízne seriály. Česť a uznanie patrí všetkým tým informačným kanálom, ktoré tak nerobia.

Náš blog a elektronický kiosk Slovenská Diaspóra sa chce vyhnúť takýmto typom správ. Chceme sa sústrediť

  • na pozitívne, nie na negatívne stránky emigrantského života
  • na inšpiračné, nie na depresívne stránky života
  • na kooperáciu, nie na konfrontáciu
  • na dobrú skúsenosť, nie na rozporuplné názory
  • na to čo nás spája, nie na to čo nás rozdeľuje

Chceme hlavne, hoci nie výlučne slúžiť kultúrnym, spoločenským, duchovným a národným potrebám Slovákov žijúcim v Slovenskej Diaspóre.

Teším sa na spoluprácu s vami, s návštevníkmi blogu Slovenská Diaspóra. Veď máme toľko spoločného …

Jožo Starosta

Rubrics:

(Inšpirujúce príbehy) (Spoločenské príhovory) (spritualno-spoločenské príhovory)

Author:

(Šprinc Mikuláš) (Starosta Jozef)

Year:

(1914) (1985)

People:

(Šprinc Mikuláš)

Community, organization or company:

(Slovenská diaspóra)

Source document:

(Slovo z Britskej Kolumbie, č.1, december 2007)

Language:

(Slovak)

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *