Ja, ako jedinec v Slovenskej Diaspóre a moja vízia
English version of this article can be found here
Keď som bol v mamičkinom brušku, tak sa u pekára Vrbu na Záfortni v Bánovciach striedali partizáni z Uhrovca a Nemci z Trenčína, ktorým pekár Vrba piekol chlieb a žemle. V pondelok prišli partizáni, v utorok Nemci, v stredu partizáni, vo štvrtok Nemci. Pekár to mal dobre zorganizované. Iba keď sa jedni alebo druhí pomýlili a stretli sa u Vrbu, bola vojna. Rozprával mi o tom môj starší brat Štefan, ktorý bol holičom a ktorý už zomrel. Videl to vraj na vlastné oči. Hoci sa o pravdovravnosti holičov všeličo rozpráva, ja som svojmu staršiemu bratovi veril, veď bol starší a silnejší.
Keď som sa narodil, práve prechádzala cez Bánovce prvá vlna ruských vojsk. V prednej izbe bolo sedem ľahko ranených oddychujúcich Rusov a v zadnej izbe som sa narodil. Bol sviatok Jozefa Robotníka, tak moja mama chcela, aby som bol Jozef. Šiesti zo siedmych Rusov zase chceli, aby som nosil ich meno, Ivan. Keďže boli šiesti a mali samopaly, mama váhavo prisľúbila. Zato vraj moji rodičia dostali liter vodky na oslavu môjho narodenia. Či to bola pravda alebo nie, neviem. Rozprával mi o tom môj starší brat, ktorý bol holičom a ktorému som musel veriť lebo bol starší a silnejší…
Keď fronta prešla a Rusi odišli, mama ma zaniesla do kostola a nechala pokrstiť na Jozefa.
Teraz žijem vo Vancouveri, v Britskej Kolumbii, v Kanade. Spolu so skupinkou nadšencov vydávame občasne časopis Slovo z Britskej Kolumbie (www.slovozbritskejkolumbie.ca/kiosk).
Tento stručný životopis sa zmieňuje iba o mojom zrodení a o tom, čo robím teraz. 73 rokov medzi týmito dvoma bodmi je cesta plná hľadania a mnohokrát blúdenia v slepých uličkách. Je to cesta poznačená výchovou otca, jednoduchého robotníka – komunistu a matky jednoduchej ženy v domácnosti – presvedčenej katolíčky. Je to čas, kedy som mal oboch rodičov rovnako rád. Je to obdobie držania čestnej pionierskej stráže pri fiktívnych truhlách Stalina a Gotwalda, ako aj čestnej miništrantskej stráže pri Božom Hrobe na Veľký Piatok a Bielu Sobotu; je to obdobie detskej naivity, kedy obe čestné stráže boli rovnako fascinujúce. Je to obdobie budovania „tvrdého“ socializmu 50-tych rokov, nádejí 60-tych rokov, pokusov o zmenu počas normalizácie 70-tych rokov a rezignácie a emigrácie v polovici 80-tych rokov. Je to tiež obdobie radosti a pokoja, ktoré starnutím nachádzam v každej chvíľke života.
Pred 30 rokmi, bolo to už v Kanade, som mal sen. Slováci žijúci doma na Slovensku a všetky generácie slovenských emigrantov žijúcich v cudzine žili vo vzájomnom porozumení a láske. Slováci na Slovensku chápali prečo zahraniční Slováci emigrovali a Slováci v zahraničí rozumeli, prečo Slováci na Slovensku zostali na Slovensku. Prví pomáhali ako sa dalo druhým a druhí prvým. Tento sen zanechal vo mne trvalé stopy. Tento sen ma stále pobáda, aby som niečo robil, čo napomôže jeho uskutočneniu.
Takmer pred 20 rokmi som začal webové stránky www.sk-bc.ca. Bol som „múdry“. Spravil som si webový server na domácom počítači, ktorý som mal pod stolom v pracovni, objednal som si od telefónneho prevádzovateľa TELUS permanentnú IP adresu a začal som publikovať správy zo slovenského zahraničia, vo forme manuálne pripravovaných stránok v HTML. Len tak, bez ochrany. Netrvalo dlho a vstupná stránka môjho webového sídla zostala čierna. Po chvíľke ticha sa na nej objavila správa v španielčine a angličtine, že sa mi tam „nasťahovali“ nejakí chlapci-hakeri z Brazílie.
Bolo treba začať odznovu. Tentokrát som si našiel spoločnosť, ktorá poskytovala webový server s ochranou a webové stránky som vytváral pomocou jedného z prvých CMS, NUKE. Všetko sa zdalo v poriadku, môj život správcu webového portálu boj krásny. NUKE bolo však treba neustále udržovať, inštalovať nové a nové verzie NUKE, pretože hakeri vždy našli nejakú „dieru“ v „open source“ software, ktorou sa dostali do servera a robili si tam, čo chceli. Dosť dlho som „držal krok“ s novými verziami, až raz prišla pohroma. …
Od poskytovateľa internetových služieb, ktorý hosťoval moje webové stránky, prišiel email, že vraj musia dočasne zavrieť môj webový portál, pretože je tam akasi „čudná“ aktivita, na ktorú sa sťažujú ľudia z Talianska. Že vraj dostávajú odo mňa nevyžiadané emailové správy. Aby som sa na to pozrel a odstránil problematické správania. Čože? Ľudia z Talianska sa sťažujú na moje kanadské webové sídlo?
Trvalo mi to niekoľko dní. Nevedel som presne, čo hľadám. Nejaké podivné PHP skripty. Nakoniec som čosi našiel. Bolo to skryté v skriptoch NUKE kalendára. Ak sa niekto pozrel na 11.júla 1952, tak sa začali vykonávať inštrukcie „hakerského“ programu. Ten program bol na inom mieste hierarchie pôvodných NUKE-ových skriptov. Jeho činnosť bola jednoduchá. Zo zoznamu emailových adries poslal ďalším 300 adresám rovnaký email, v taliančine. Jeho obsah bol asi takýto: „Skotrolujte si svoj účet v Banca d´Italia. Zdá sa, že tam máte podivné transakcie“. A k tomu linka. Tá samozrejme ukazovala na iné miesto môjho webového sídla. Tam bola presná reprodukcia titulnej stránky talianskej banky. Všetko bolo presne tak, ako na origináli. Okrem Login. Za ním sa skrývala ďalšia linka do môjho webového sídla. Tam sa udialo toto: PHP skript si vypýtal UserId a Password, poslal email s týmito udajmi na adresu hakera-autora týchto skriptov a presmeroval komunikáciu na oficiálnu stránku talianskej banky. Návštevník, majiteľ účtu, si skontroloval svoj účet, zistil, že je všetko v poriadku a spokojne si oddýchol. Netušil však, že jeho UserId a Password sú už zaznamenané na emailovej adrese s koncovkou .ru v inboxe veľmi skúseného programátora–hakera.
A takýto email odchádzal každých 10 minút z môjho servera na ďalších a ďalších 300 adries. Adresy boli “schované” v textovom súbore v úplne inom “kúte” hierarchie skriptov. A adries tam bolo neúrekom, vyše 120 tisíc…
Môj portál bol poriadne „nainfikovaný“. Tuším sa to volá “phishing” alebo “man in the middle attack”. “Infekcia” bola na toľkých miestach, že som sa rozhodol začať odzačiatku. A s lepším CMS (Content Management System), so systémom, ktorý „poháňa“ celý portál. Mal som možnosť si vybrať z troch, Drupal, Joomla alebo WordPress. Rozhodol som sa pre Drupal.
Ak sa pozriete na portál www.sk-bc.ca a na jeho novšiu verziu www.slovozbritskejkolumbie.ca, nájdete tam takmer všetko, čo sa mi podarilo zhromaždiť počas uplynulých 10-15 rokov a dať do Drupal-u.
V januári 2019, vo veku 73 a pol roka, som sa prihlásil na SFU (Simon Fraser University) na kurz Publishing 201, aby som sa (konečne) naučil, ako sa robia profesionálne webové stránky. Kto však navštevuje tento kurz musí pre vytváranie webových stránok používať WordPress. Takže tu som, po viac ako 50 rokoch programátorskeho života, medzi 20-ročnými študentami a budujem nový (tento) portál www.starosta.ca, ktorý má titul Slovenská Diaspóra.
Prečo toto všetko píšem?
Lebo môj sen o jednote a porozumení v Slovenskej Diaspóre a medzi Slovákmi na Slovensku a v zahraničí je stále živý. Tento sen ma stále núti pokračovať v hľadaní spoločnej platformy pre vzájomnú komunikáciu celej Slovenskej Diaspóry.
Pomôžete mi realizovať tento sen?
Mám víziu, že tento blog a “sklad” elektronických dokumentov bude inšpiráciou pre návštevníkov, povzbudí ich a ukáže im, že aj na nich záleží aký bude život v slovenskej diaspóre, že aj oni môžu zmeniť alebo svoje okolie alebo seba samých.
Ponúkam náhodne vybraté kľúčové slová, ktoré budú charakterizovať tento blog a “sklad” elektronických dokumentov : spravodlivosť, priateľstvo, komunita, Vaše korene, deti, mládež, starí ľudia, radosť, pokoj, večnosť, porozumenie, krása, pravda, dobro, osobný rast, istota, šťastie, …
… Plán ako tento sen realizovať? … pracujem na ňom …
Rubrics:
(Príbehy, zážitky) (Spomienky emigrantov) (spritualno-spoločenské príhovory) (zamyslenia)
Author:
Year:
People:
Community, organization or company:
Source document:
Geo Area:
(Bánovce nad Bebravou) (Brazilia) (British Columbia) (Canada) (Europe) (Italy) (Taliansko) (Trenčín) (Uhrovec) (Vancouver)
1 thought on “Ja, ako jedinec v Slovenskej Diaspóre a moja vízia”