Na Bohatom Pobreží vo februári
V zimných mesiacoch, keď pri Niagare cítim v sibírskych teplotách reumatismus a ak mám možnosť, tak urýchlene kontaktujem kamaráta z detstva Roberta Tarnoczyho, rodáka z Hornej Nitry a odlietam ako sťahovavý vták smerom na juh do stredoamerickej republiky Bohaté Pobrežie (v španielčine Costa Rica – Kostarika).
Tak to bolo aj koncom februára t.r., keď som letel z Toronta cez Mexico City do hlavného mesta Kostariky San Jose. Tam ma už čakal na letisku kostarický amigo – “domorodec” Róbert, ktorý vždy pre mňa pripraví zaujímavý spoznávací turistický program. Objavujeme spoločne rôzne kúty tejto malebnej banánovej republiky, ktorá má množstvo prírodnych krás, podobne ako naša rodná krajina pod Tatrami.
Kostariku ročne navštívi 2.5 milióna turistov, najviac Američanov, okolo jedného milióna, ale aj 200 tisíc Kanaďanov. Táto stredoamerická republika nemá našťastie problémy s hurikánmi, turisti sa tu cítia pomerne bezpečne a veľakrát môžte počuť, že Kostarika je “Švajčiarsko” Strednej Ameriky.
Tentokrát naše prvé kroky smerovali s oficiálnym profesionálnym sprievodcom Normanom do národného parku Barra Honda, v provincii Guanacaste, neďaleko mesta Nicoya. Je to unikátna prírodná rezervacia, ktorej hlavnou atrakciou je systém vápencovitých jaskýň, ktorých je tam vyše štyridsať. Pred 60 miliónmi rokov tam bolo pôvodne more s korálovitým pobrežím.
Pre návštevníkov parku je sprístupnená Terciopelo jaskyňa, v ktorej sme obdivovali tisíročiami a tisícročiami tvorené stalagmity a stalaknity. Speológovia, ktorí sem prichádzajú z celého sveta, si tu prídu na svoje.
Neďaleko jaskyne nás zaujala aj vyhliadková veža na najvyšiom vrchu Barra Hondy v nadmorskej vyške 450 m. Z nej je nádherný pohľad na široké okolie údolia Tempisque. V tejto oblasti žijú pôvodní Majskí Indiáni z kmeňa Chorotega, ktorí sa nachádzajú aj v okolitych krajinách Nicaragua, El Salvador a Honduras.
Dokonca sme využili Robertové známosti a večer sme boli pozvaní medzi domácich do typickej indiánskej krčmy. Dvaja gringovia (belosi spod Tatier a Dunaja) mali si možnosť vyskúšať miestny burčiak “VINO DE COYOL”, vyrobený zo stromu palmy coyol.
Miestnym obyvateľom sa tu vraj často zjavujú UFO a mimozemštania. Vypili sme si teda z chuti najprv slabšiu, ale potom aj najsilnejšiu verziu tohto vína a skonštatovali sme: “Iný kraj, iná obyčaj a iný burčiak”. Ak by bol ten burčiak taký mocný ako slovenská ohnivá voda – slivovica, možno by sme v ten večer s Róbertom to UFO a mimožemšťanov uvideli aj my…
Z prírodneho parku sme sa presunuli do hostela Nueva Villa Paraiso, neďaleko dedinky Lagunillas v blízkosti mesta Orotina.
V tomto okolí sa nachádzaju viaceré pláže, ktoré sme objavovali a s pôžitkom sme sa kúpali v teplých morských vlnách Pacifického oceánu.
Na pláži Bajamar ma doslova očaril západ slnka.
Ďalšiou atrakciou sú plavby “Jungle Crocodile Safari” po neďalekých riekach, kde sa často vyskytujú krokodíle. V “Estero de rio” (v ústi rieky) Jesus Maria sme sa výborne šťastlivo vykúpali. Opakujem, šťastlivo, lebo až neskôr na brehu sme zistili, že aj toto teritórium patrí rodinke krokodílov.
Nezabudli sme navštíviť aj Slováka Miša, šamana, ktorý žije na neďalekej farmičke a venuje sa indiánskemu prírodnému liečiteľstvu. Obdivovali sme mango ovocie, ktoré práve dozrievalo na jeho stromoch.
Posledné dni pobytu v Kostarike sme strávili v hlavnom meste v San Jose (Svätý Jozef). Bol som tu predtým už niekoľkokrát, ale tento raz ma zaujala výstava sôch v mestskom pleneri. 27 veľkých sôch v rôznych častiach centra mesta od svetoznamého uznávaného kostarického umelca – sochára Jimeneza Deredia. Študoval v Taliansku a preslávil sa hlavne vo Vatikáne.
Keď sme už pri tom Svätom Jozefovi, (San Jose), tak treba spomenúť, že som mal možnosť, vďaka Robertovi, navštíviť aj rezidenciu vatikánskeho nuncia, ktorá slúžila ako hlavná rezidencia poľskému pápežovi Jánovi Pavlovi II. v roku 1983 pri jeho návšteve Kostariky a stredoamerických krajín Nikaragua, Honduras, Panama, El Salvador, Guatemala a Belize. Vtedy prvýkrát v histórii pápež navštívil Kostariku a v parku Sabana Norte ho privítalo pol milióna ludí.
V hlavnom meste Kostariky ma Róbert zoznámil aj s ďalšími Slovákmi Romanom a Barborou, ktorí vlastnia hostel Life is Good v neďalekej Nikarague. Ako zahraniční Slováci mali sme si čo povedať. Veď každá krajina, kde Slováci žijú má vlastné špecifiká, teda plusy, ale aj mínusy. Takto som sa mohol priamo v rozhovoroch dozvedieť o radostiach, ale aj starostiach Slovákov žijúcich v banánových republikách Strednej Ameriky.
Slnečné terapeutické a duchovné dni na Bohatom Pobreži mi rýchlo preleteli. Zostalo mi množstvo fotografií a spomienok na priateľské stretnutia so Slovákmi v ďalekej cudzine, v Strednej Amerike.
Text a fotografie: Paul Stacho, Stoney Creek, Kanada
Rubrics:
(Potulky po svete) (Príbehy, zážitky)
Author:
Community, organization or company:
(Američania) (Indiánsky kmeň Chorotega) (Kanaďania) (Majskí Indiáni)
Event:
(1983 Návšteva pápeža Jána Pavla II v Kostarike)
Geo Area:
(Bajamar - pláž) (Barra Honda) (El Salvador) (Guanacaste - provincia) (Honduras) (Horná Nitra) (Jesus Maria - rieka) (Kostarika - Costa Rica - Bohaté Pobrežie) (Lagunillas -dedinka) (Mexico) (Mexico City) (Niagara) (Nicaragua) (Nicoya - mesto) (Nueva Villa Paraiso - hostel) (Orotina - mesto) (Pacific ocean) (San Jose) (Stredná Amerika) (Švajčiarsko) (Tatry) (Tempisque - udolie) (Terciopelo - jaskyňa) (Toronto)
